V časoch svojej najväčšej slávy mal Jordan Belfort všetko, na čo si len spomenul. Milióny dolárov, päťdesiatmetrovú jachtu, vlastný vrtuľník, lietadlo či garáž plnú športových vozidiel. Život si užíval skutočne plnými dúškami, bol totiž preslávený obscénnym sexuálnym apetítom a závislosťou na drogách. Roztopašné maniere financoval prostredníctvom maklérskej spoločnosti Stratton Oakmont, ktorá okradla vlastných klientov o približne 200 miliónov dolárov.
Ak niečím Jordan Belfort vynikal od mladosti, bol to rozhodne obchodný talent. V priebehu niekoľkých mesiacov pred nástupom na univerzitu objavil dieru na trhu, keď spoločne s kamarátom zarobil predajom chladených zmrzlín na pláži – v tej dobe neskutočných – 20 tisíc dolárov.
Peniaze chcel využiť na štúdium zubariny, ktoré však veľmi rýchlo zanechal. Zistil totiž, že rýchla cesta ku zbohatnutiu vedie úplne inokade.
Z obchodníka s mäsom priamo na Wall Street
Vydal sa tak opäť na podnikateľskú dráhu, tentokrát ho zaujal podomový predaj mäsa a morských plodov. Spočiatku biznis rozkvital a Belfort sa rýchlo vypracoval do situácie, kedy s partiou zamestnancov dokázal predávať viac ako dve tony mäsa týždenne.
V 25 rokoch však jeho podnikanie skolabovalo a upadol do osobného bankrotu. S pomocou rodinného priateľa sa následne rozhodol svoj obchodný talent uplatniť na burze, keď nastúpil na pozíciu junior makléra v spoločnosti L. F. Rothschild.
Krátko nato bol však prepustený, pretože celé odvetvie sa kvôli burzovému krachu v roku 1987 dostalo pod silný tlak a jeho chlebodarca zbankrotoval.
Vo svete financií sa mu však zapáčilo, a tak v obore už zostal. Pracoval pre niekoľko obchodníkov s cennými papiermi a v roku 1989 sa rozhodol vziať opraty do vlastných rúk, keď s pomocou priateľov založil investičnú spoločnosť Stratton Oakmont.
Alternatívna firemná kultúra
Belfortova investičná firma sa zameriavala najmä na mimoburzové obchody a na akcie garážových spoločností. Jej makléri používali pri predaji silne nátlakové metódy, Belfort im doslova vtĺkal do hlavy: „Neklaďte telefón, kým klient buď nenakúpi, alebo nezomrie.“
Nových zamestnancov prijímal z radov neskúsených absolventov či najrôznejších financiami nepobozkaných obchodníkov. Vďaka tomu si dokázal makléra pretvoriť na svoj obraz tak, aby ho doslova milovali. S tým súvisí aj – nadnesene povedané – alternatívna firemná kultúra, ktorá v Stratton Oakmont panovala.
Belfort svoju záľubu v drogách a neviazanom sexe prelial aj do skutočne netradičných teambuildingových akcií, v rámci ktorých sa to prostitútkami a kokaínom len hemžilo.
Predaj bezcenných akcií za astronomické ceny
Ďaleko horší však bol vzťah firmy ku klientom, ktorým boli predávané akcie miniatúrnych spoločností za premrštené ceny. Stratégia spočívala najprv v nákupe daných akcií na účet Stratton Oakmont.
Makléri následne umelo zvyšovali cenu týchto akcií a predávali ich svojim klientom ako výbornú investičnú príležitosť, čím tlačili kurz vyššie. Vo vhodnej chvíli potom Belfort začal akcie sám predávať za násobky obstarávacej ceny, čím zrazil ich hodnotu a investori prišli o veľkú časť vložených prostriedkov.
Cez tieto nekalé praktiky bol Stratton Oakmont v časoch svojej slávy najväčším mimoburzovom obchodníkom s cennými papiermi v USA. Zamestnával vyše tisíc ľudí a staral sa o majetok presahujúcu jednu miliardu dolárov.
Firma v priebehu svojho pôsobenia uviedla na trh 35 spoločností, z ktorých najväčšia je dodnes fungujúca obuvnícka firma Steve Madden. Táto jediná transakcia Belfortovi údajne vyniesla 23 miliónov dolárov v priebehu iba niekoľkých minut.
Život na vysokej nohe v nekonečnej párty
Vďaka tomu mohol Belfort financovať svoj život. Okrem prémiových nehnuteľností vlastnil napríklad viac ako 50 metrov dlhú jachtu, ktorá nakoniec skončila na dne oceánu v blízkosti talianskych brehov.
O mnoho lepšie nedopadli ani ďalšie „hračky“ ako napríklad vrtuľník alebo luxusný Mercedes, s oboma Belfort pod vplyvom omamných látok havaroval.
Je až prekvapujúce, že dokázal viesť firmu aj napriek svojej závislosti na drogách. Okrem kokaínu či extázy medzi jeho každodenné kratochvíle patrilo užívanie metachalónu (lieku Quaalude), dnes zakázaného sedatíva.
Podľa Belfortových vlastných slov bolo vyobrazenie jeho závislosti vo filme Vlk z Wall Street len slabým odvarom reality.
V hľadáčiku amerických úradov
Stratton Oakmont čelil pozornosti médií prakticky od svojho založenia, o čom svedčí slávny článok v časopise Forbes z roku 1991, ktorý je posmešne nazvaný „Steaky, akcie – v čom je rozdiel ?“.
O rok neskôr začína firmu vyšetrovať Komisia pre cenné papiere pre podozrenie z klamania investorov a manipuláciu s cenou akcií. V roku 1994 Belfort pod tlakom okolností odstupuje z čela firmy a predáva všetok svoj podiel. Za svoje činy si vyslúžil doživotný zákaz pôsobenia v odbore.
Stratton Oakmont súčasne dosiahol dohodu s regulátorom, ktorá zahŕňala pokutu 2,5 milióna dolárov. Tým však ťažkosti neboli zďaleka na konci. V roku 1996 stratila firma licenciu a dostala príkaz na likvidáciu a na zaplatenie pokút a náprav poškodených investorov.
Belfort čelil rade obvinení a rozhodol sa spolupracovať s políciou. Dlhé mesiace potom pomáhal zbierať dôkazy proti svojim blízkym priateľom, kolegom a spolupracovníkom. Vďaka tomu vyviazol z celej šlamastiky s veľmi miernym trestom.
V roku 2003 bol odsúdený na štyri roky väzenia a na pokutu 110 miliónov dolárov, z ktorej dodnes zaplatil len zlomok. Za mrežami navyše strávil iba 22 mesiacov. To sa zdá byť v kontexte jeho prehreškov ako veľmi nízky trest. V rámci svojej maklérskej firmy totiž Belfort okradol viac než 1 500 investorov o približne 200 miliónov dolárov.
Zo škandálu ako víťaz
Napriek svojej nelichotivej minulosti je Belfort vďaka snímke Vlk z Wall Street pravdepodobne najpopulárnejším finančným podvodníkov vôbec.
Z problémov dokázal vyjsť so vztýčenou hlavou, a na svojom príbehu dokonca zarobil. Napísal tri knihy a predal práva k natočeniu filmu za jeden milión dolárov, vďaka čomu sa stal celebritou.
Dnes sa úspešne živí ako motivačný rečník a školiteľ na tému obchodných zručností. Jordan Belfort je tak ukážkou toho, že aj nepoctivosť sa môže vyplácať.
Zdroj: lidovky
Odmietnutie zodpovednosti: prevádzkovatelia webovej stránky, jej vydavatelia, vlastníci a sprostredkovatelia nezodpovedajú za straty alebo škody, peňažné alebo iné, ktoré vyplývajú z tu uverejneného obsahu.