Koronavírus pomohol vzniknúť nielen kríze zdravotnej, ale aj kríze ekonomickej. Konkrétne spôsobil krízu likvidity. Tá mala najrozsiahlejší dosah na 3 najväčšie ekonomiky sveta – USA, Čínu a Európsku úniu. Vo všetkých týchto ekonomikách boli na finančných trhoch zaznamenané historické prepady. Americký S&P 500 sa prepadol o 34%, európsky DAX až o 42% a čínsky Hang Seng o 28%.
A práve centrálne banky všetkých týchto ekonomík reagovali na situáciu rovnakými slovami: „Urobíme všetko pre to, aby sme zachránili a podporili rast ekonomiky.“ V článku nižšie uvádzame prostriedky, ktoré boli na podporu ekonomiky použité 3 najväčšími centrálnymi bankami – americkým Federálnym systémom (Fed), Európskou centrálnou bankou (ECB) a Čínskou ľudovou bankou (PBOC).
Zníženie úrokových sadzieb
Fed už v marci znížil sadzby do aktuálneho pásma 0-0,25%. Pri júnovom zasadnutí potom guvernér Federálneho rezervného systému Jerome Powell povedal, že úrokové sadzby zostanú na hodnotách blízkych k nule minimálne až do roku 2021. Následne sa vyjadril aj k záporným úrokovým sadzbám slovami: „Z nášho uhla pohľadu je iracionálne v danej situácii znížiť úrokové sadzby pod nulu, pretože kríza, v akej sa aktuálne nachádzame, je oveľa miernejšia ako predchádzajúca finančná kríza z roku 2009. Banky a ostatné finančné inštitúcie sa správajú zdravšie a bez zbytočnej paniky. „
Naopak Európska centrálna banka mala zápornú úrokovú politiku už od roku 2014, konkrétne drží depozitnú sadzbu na -0,5%. Guvernérka ECB Christine Legarde pri marcovom zasadnutí povedala, že: „Úrokové sadzby zostanú pod nulou minimálne do júna roku 2021,“ čím dala jasne najavo, že ECB bude ďalej prostredníctvom uvoľnenej menovej politiky podporovať eurozónu.
Začiatkom apríla boli v Číne zverejnené dáta, ktoré ukázali, že sa čínska ekonomika prepadla o 6,8%, čo bol prvý prepad od roku 1992. Čínska ľudová banka v apríli tiež úrokové sadzby znížila, ale „iba“ o 0,2 percentuálneho bodu na hodnotu 3,85%. Dôvodom tohto zníženia je fakt, že Čína obchoduje viac s dolármi než so svojou menou, takže v prípade väčšej zmeny by si skôr ublížila, než pomohla – zlacňovali by tým svoju menu voči doláru, a obchody by sa tak pre čínskych obchodníkov stali drahšími.
Kvantitatívne uvoľňovanie
Fed mal spočiatku v pláne uvoľniť na nákup aktív celkovo 700 miliárd dolárov, ktoré by sa rozdelili medzi štátne dlhopisy a hypotekárne záložné listy. V pondelok 23. marca však oznámil, že svoje nákupy rozšíri až na 2 bilióny dolárov (číslo zahŕňa aj podporu pre domácnosti, ktorá pre každého dospelého pracujúceho Američana, ktorého ročný príjem nepresahuje 75 000 dolárov, predstavovala 1 200 dolárov a na každé dieťa v rodine ďalších 500 dolárov navyše). Vo štvrtok 9. apríla nastal zvrat. Federálny systém sa zo dňa na deň rozhodol investovať 2,3 bilióna dolárov na pôžičky pre malé a stredné podniky, pôžičky lokálnym správnym orgánom a zároveň sa prvýkrát v histórii rozhodol investovať do tzv. junk bonds, teda do vysoko rizikových dlhopisov na financovanie úverov a hypoték . Fed tak celkovo uvoľní takmer 4,5 biliónov dolárov len na nákup aktív a pôžičiek.
Európska centrálna banka spustila záchranný balík s názvom Pandemic Emergency Purchase Program (PEPP). Tento balík obsahuje 1,35 biliónov eur na nákup aktív. Najväčší podiel sa bude týkať štátnych a regionálnych vládnych dlhopisov, národného dlhu a dlhopisu rôznych druhov súkromného sektora.
Čína sa už niekoľko rokov nachádza v dlhovej bubline, čo spôsobilo, že záchranný balík, ktorý poskytla Čínska ľudová banka, je s porovnaní proti balíku od ECB a Fedu „smiešny“. PBOC uvoľnila na nákup aktív takmer 1,8 biliónov jüanov, čo predstavuje sumu 260 miliárd dolárov. Čína ale ešte plánuje ďalší nákup – za takmer 500 miliárd dolárov. Problém je s jeho schválením, najmä z dôvodu vysokej zadlženosti.
Podpora bánk
Fed nielenže znížil hlavnú úrokovú sadzbu, ale tiež dočasne zmiernil regulačné požiadavky pre banky – zmiernil obmedzenia kolaterálu (kolaterál je hodnota, ktorú si veriteľ môže zaistiť od dlžníka v prípade, že nezaplatí pôžičku podľa dohodnutých podmienok) a takisto zmiernil zákonom dané minimálne rezervy pre banky .
ECB podporila banky svojím špecifickým nástrojom, ktorý pomenovala TLTROs (targeted long-term refinancing operations). To znamená, že si banky môžu požičať peniaze s úrokom až mínus 1%, inými slovami, ECB bude platiť bankám, aby si požičiavali peniaze. Taktiež, rovnako ako v USA, Európska centrálna banka zmiernila zákonom dané minimálne bankové rezervy. ECB však kolaterál uvoľnila oveľa agresívnejším spôsobom ako americký Fed, pretože ho pre európske banky rozšírila o pôžičky so štátnou zárukou, o dlhopisy s nižšou kvalitou, o dlhopisy malých podnikov, a dokonca aj o junk bonds.
PBOC vytvorila záchranný fond pre komerčné banky vo výške 54 miliárd dolárov a taktiež znížila obmedzenia kolaterálu.
Individuálne opatrenia
Každá z uvedených centrálnych bánk urobila výnimočné opatrenie, ktoré iná neurobila. Fed ako jediná podporila priamo domácnosti záchranným balíčkom, kde každý dospelý Američan, ktorého príjem nepresahuje 75 000 ročne (ak presahuje, takisto dostane šek, len menší), dostane od štátu dotáciu 1 200 dolárov. A na každé dieťa pribudne 500 dolárov.
ECB uvoľnila pravidlá ohľadom pôžičiek, ktoré sú klasifikované ako non-performing. To znamená, že pôžičky, ktoré dlžníci nie sú schopní splácať, budú kryté Európskou centrálnou bankou. Jednoduchšie povedané, banky môžu požičiavať bez rizika.
Čína sa nachádza v obrovskom dlhu, ktorý už v decembri 2019 presiahol 300% hrubého domáceho produktu. Krajina má tak pri vytváraní ďalšieho zviazané ruky, ale predsa len je tu jeden nástroj, ktorý Číne pomáha. Je to nástroj jej menovej politiky. Menová politika Číny sa síce často mení, ale používa stále rovnaký princíp. Ten je založený na udržiavanÍ menových párov v rovnováhe. Stručne povedané, Čína „tlačí“ peniaze, ktoré nejdú do obehu priamo, ale poskytne ich bankám, a zároveň zvýši povinné minimálne rezervy pre banky. Inými slovami Čína „tlačí“ peniaze, aby zabránila zvyšovaniu hodnoty jej meny, a potom hovorí bankám, že musí na týchto nových peniazoch sedieť, aby zabránili zvyšovaniu inflácie.
Zhodnotenie podstúpených krokov
Všetky prostriedky použité centrálnymi bankami mali svoj krátkodobý požadovaný výsledok. Akcie, komodity a finančné trhy všeobecne sa opäť dostávajú k svojim predošlým hodnotám a ekonomika sa začína zotavovať. Alebo aspoň to tak vyzerá.
Je možné, že sa dočkáme ešte druhej vlny koronavírusu. Centrálne banky však dali jasne najavo, že stoja pri ekonomike a nenechajú ju spadnúť. Zhrnutie finančných injekcií na záver:
- Fed použil zatiaľ na boj proti koronavírusu 6 biliónov dolárov
- ECB použila takmer 1,5 bilióna euro
- PBOC použila 300 miliárd dolárov
Zdroj: roklen24
Odmietnutie zodpovednosti: prevádzkovatelia webovej stránky, jej vydavatelia, vlastníci a sprostredkovatelia nezodpovedajú za straty alebo škody, peňažné alebo iné, ktoré vyplývajú z tu uverejneného obsahu.