Pasívny dodatočný príjem z úrokov a dividend je to, na čo cieli čoraz viac investorov. Hoci v časoch s nízkymi úrokovými sadzbami nie sú výnosy z investícií s pevným úrokom príliš lukratívne, s dobre premyslenou dividendovou stratégiou je možné dosiahnuť nadpriemerného výkonu a prekonať zhodnotenie najväčších akciových indexov.
Vďaka šikovne zostavenému dividendovému portfóliu môžete po zdanení dosiahnuť návratnosť okolo štyroch percent ročne. V tomto článku vám predstavíme niektoré z najznámejších dividendových stratégií a ukážeme vám, čo by ste mali mať na pamäti pri používaní tejto stále populárnejšiej investičnej metódy.
Pravidelný príjem vďaka dividendovej stratégii
Dokonca aj s investičným kapitálom 30 000 eur môžete s dobre postaveným portfóliom dividendových akcií generovať fixný príjem 1 200 eur ročne. Pri výške 120 000 eur by mesačný pasívny príjem činil až 400 eur. To je pre mnoho investorov napriek súvisiacim cenovým výkyvom akciového portfólia krásny pravidelný príjem. Dividendy sú dlhodobo považované za jeden z najlepších spôsobov pasívneho príjmu.
Čo je dividenda?
Jednoducho povedané, ak držíte akcie určitej spoločnosti, dividenda je váš podiel na jej zisku. Toto oprávnenie môže prestať platiť v prípade, že uznesenie výročného valného zhromaždenia stanovuje inú formu rozdelenia zisku. Výšku dividendy navrhuje výkonná rada akciovej spoločnosti pred riadnym valným zhromaždením. Rozdelenie dividend sa schvaľuje a rieši na výročnom valnom zhromaždení jednoduchou väčšinou.
Ako akcionár však máte nárok na dividendu len, ak ste akciu kúpili aspoň jeden deň pred výplatným dňom. Ak napríklad spoločnosť stanoví dividendu vo výške 1,50 eur a vlastníte 100 akcií tejto spoločnosti, bude na váš účet pripísaná suma vo výške 150 eur. Súčasne sa cena akcií zvyčajne znižuje o sumu vyplatenej dividendy, čo sa nazýva dividendová zľava. Hodnota spoločnosti sa tak znižuje o vyplatenú dividendu.
Výročné valné zhromaždenie, na ktorom sa schvaľuje ročná dividenda, sa zvyčajne koná na jar alebo začiatkom leta po predložení súvahy za predchádzajúci rok. Bezprostredne potom, obvykle nasledujúci deň, sa vykoná rozdelenie zisku za uplynulý finančný rok.
Každá spoločnosť vypláca dividendy špecificky. V USA je napríklad bežné vyplácanie dividend na štvrťročnej báze a vo Veľkej Británii na polročnej. Dokonca aj krátkodobý a strednodobý investori tak môžu profitovať z dividend.
Nie všetky spoločnosti vyplácajú dividendy
Mladšie akciové spoločnosti s vysokým rastom (napríklad biotechnologické spoločnosti) sa často vzdávajú výplat akcionárom a namiesto toho reinvestujú svoj zisk do výskumu a vývoja.
Mnoho akciových spoločností rozdeľuje akcionárom iba relatívne malú časť ročných ziskov. Zvyšok ziskov potom použijú napríklad pre vývoj nových produktov alebo pre expanziu na nové trhy. To môže byť pre akcionárov pozitívne, pretože pre mnoho rastových spoločností je potrebné zachovať alebo rozšíriť existujúcu konkurenčnú výhodu a etablovať sa tak čo najrýchlejšie na trhu.
S postupujúcim životným cyklom spoločnosti sa dividenda obvykle zvyšuje, takže rastové spoločnosti sa stávajú stabilnými dividendovými spoločnosťami.
Spätné odkupy akcií ako alternatíva alebo doplnok dividendových výnosov
Okrem dividend sú tiež programy spätného odkupu akcií čoraz populárnejšie ako alternatíva alebo doplnok k dividendám. Toto je ďalší spôsob, akým spoločnosť vracia peniaze investorom. Keď spoločnosť kúpi späť svoje vlastné akcie, počet verejne obchodovaných akcií sa zníži a hodnota spoločnosti sa tak rozloží na menší počet akcií.
Vo výsledku sa zisk na akciu zvýši a ocenenie akcie sa pre investorov stane atraktívnejším. Ďalším pozitívnym účinkom spätného odkupu akcií je stabilizačný efekt na cenu danej akcie v dôsledku nadbytočné dopytu. Spätné odkupy akcií možno tiež počítať medzi dividendové stratégie. Spoločnosť, ktorá začala rozsiahly program spätného odkupu akcií, je pri rovnakej výške dividendy všeobecne oveľa atraktívnejšia.
Ako vypočítať dividendový výnos
Dividendový výnos je kľúčový údaj, ktorý predstavuje percentuálny pomer výšky dividendy k cene akcie. Tento pomer vám umožní lepšie porovnať výnos jednej akcie s výnosmi ostatných akcií. V závislosti na ziskovosti spoločnosti môže byť dividendový výnos napríklad 1% alebo 8%. Ako atraktívna je dividenda pre investorov, závisí okrem iného na aktuálnej úrovni úrokových sadzieb.
V obdobiach s nízkymi úrokovými sadzbami sú zaujímavé aj nízke dividendové výnosy, zatiaľ čo v obdobiach s vysokými úrokovými sadzbami môžu iba akcie s vysokými dividendami konkurovať cenným papierom s pevným úrokom.
Dividendový výnos = (dividenda / cena akcie) × 100
Ako funguje dividendová stratégia?
Dividendové stratégie sa zameriavajú na akcie s vysokými dividendami. Rozhodujúcim kritériom výberu je dividendový výnos. Investori dúfajú v stabilné zisky, ktoré sú určované dlhodobo vysokými dividendami a menej kolísavým vývojom ceny danej akcie. „Úrokový prvok“ preto zohráva dôležitejšiu úlohu než u iných investičných stratégií.
Veľké korporácie so stabilne vysokými dividendami sú navyše všeobecne v dobrej ekonomickej situácii a je u nich menšie riziko bankrotu ako u menších a stredných spoločností s nízkymi alebo kolísavými dividendami. Ak dividendový výnos spoločnosti rastie nadpriemerným tempom, napr. vzhľadom k poklesu ceny akcie, signalizuje to možné podhodnotenie.
Výber podľa najvyšších dividendových výnosov tak funguje ako filter pre vyhľadanie podhodnotených akcií.
Známe dividendové stratégie
1. Dividendová stratégia podľa Benjamina Grahama – „Dogs of the Dow“
Základná myšlienka tejto dividendovej stratégie pochádza od legendárneho investora Benjamina Grahama – intelektuálneho otca všetkých hodnotových a dividendových stratégií. Vo svojej knihe „The Intelligent Investor“, vydanej v roku 1949, Graham odporučil kúpiť 10 akcií z indexu Dow Jones s najvyšším dividendovým výnosom a prípadne tieto akcie po jednom roku vymeniť, ak sa nejaká z nich zmení.
Graham odporučil investovať do veľkých spoločností z indexu Dow Jones, pretože tridsať najväčších amerických spoločností je zo svojej podstaty považovaných za ekonomicky zdravých a obvykle platia vysokú a stabilnú dividendu. Z dlhodobého hľadiska umožňuje Grahamova dividendová stratégia výrazný nadpriemerný výkon oproti indexu Dow Jones. Investičná stratégia sa stala populárnou pod hovorovým termínom „Dogs of the Dow“.
2. Dividendová stratégia podľa Michaela O’Higginsa – „Low-5“
Michael O’Higgins vylepšil Grahamovú dividendovú stratégiu v roku 1991 vyfiltrovaním 10 spoločností s najnižšou cenou akcií. Vo svojej knihe „Beating the Dow“, Higgins odporúča rozdeliť peniaze medzi päť akcií, ktoré majú opticky najvýhodnejšiu cenu („low five“). Investori by mali ponechať svoje peniaze investované do týchto akcií presne jeden rok a potom ich preskupiť podľa rovnakého princípu. O’Higgins zistil, že akcie s opticky nízkou cenou na akciovom trhu majú vo všeobecnosti vyššie cenové výkyvy a pri vysokom dividendovom výnose často, skôr či neskôr, opäť dosiahnu vyšších cenových hladín.
Nadradenosť O’Higginsovej stratégie nad vývojom výnosov Dow Jones možno tiež štatisticky dokázať. V období 1973 až 1998 priniesla O’Higginsova dividendová stratégia výnos +20,7% ročne. Za posledných 20 rokov však akcie z indexu Dow Jones nedosiahli v stratégii „Low-5“ žiadneho významného prevýšenia – prinajmenšom nie takého, pre ktoré by sa každoročné preskupenie vyplatilo.
3. Dividendová stratégia podľa Roberta Shearda – „Low-4“ a „Low-2“
Robert Sheard vo svojej knihe „Unemotional Investor“ z roku 1998 skúmal ďalšie dividendové stratégie s cieľom zvýšiť dosiahnuteľný výnos. O’Higgins v princípe neprikladal rovnakú váhu piatim spoločnostiam s najnižšou cenou akcií, pretože si uvedomil, že tieto spoločnosti musia byť v pomerne ťažkej ekonomickej situácie. Akcia s druhou najnižšou cenou si naopak v Sheardových štúdiách viedla veľmi dobre, a preto je dvakrát vážená 40%-ným portfóliovým podielom. Zvyšné tri akcie majú v stratégii „low-4“ váhu 20%.
V stratégii „Low-2“ sú do portfólia zahrnuté len dve akcie, ktoré sú držané po dobu dvanástich mesiacov. Je to kúpená akcia s druhou najnižšou cenou. Výber druhej akcie závisí od toho, či má akcia s najnižšou cenou tiež najvyšší dividendový výnos. Ak tomu tak nie je, pridá sa do portfólia akcia s rovnakou váhou alebo sa namiesto toho pridá akcia s treťou najnižšou cenou.
Sheard zistil, že akcia s najnižšou cenou fungovala zle, najmä keď mala tiež najvyšší dividendový výnos. V minulosti metóda Low-2 priniesla v priemere o + 2,9% vyšší výnos ako stratégie Low 5 alebo Low 4. Riziko je však tiež vyššie, pretože kapitál je rozložený iba medzi 2 jednotlivými akciami. V testovanom období 25 rokov dosiahla stratégia Low-2 návratnosť + 24,5%, čo je takmer dvakrát vyššie ako zhodnotenie indexu Dow Jones (+ 13,3%).
10 najlepších dividendových akcií z indexu Dow Jones
Tu môžete vidieť desať najlepších dividendových akcií z indexu Dow Jones v roku 2019, aby ste mohli sami reprodukovať 3 vyššie zmienené dividendové stratégie. V tabuľke je uvedený ticker, názov spoločnosti a dividendový výnos.
General Motors – keď dividendová stratégia zlyhá
Vysoký dividendový výnos nie je vždy kritériom kvality akcie. V niektorých prípadoch relatívne vysoká výplata dividend vo vzťahu k cene akcií tiež naznačuje, že spoločnosť je v klesajúcom trende. Napríklad niektoré automobilové akcie, najmä General Motors, mali od polovice dvadsiatych rokov zvlášť vysoký dividendový výnos. V rokoch 1997 až 2005 vyplácala spoločnosť General Motors spoľahlivú štvrťročnú dividendu vo výške 0,50 dolárov a dosiahla tak v roku 2005 mimoriadne atraktívny výnos, niekedy presahujúci 10%.
Výnimočne vysoký dividendový výnos však bol spôsobený hlavne tým, že investori predávali akcie vo veľkom meradle kvôli stále smutnějšiemu obchodnému výhľadu. V rokoch 2003 až 2005 cena akcií GM klesla z viac ako 60 dolárov na menej ako 20 dolárov.
Vo februári 2006 bola štvrťročná dividenda znížená o polovicu na 0,25 dolárov. Od roku 1997 do roku 2008 bola GM vždy vďaka svojmu pomerne vysokému dividendovému výnosu jedným z „Dogs of the Dow“.
Kým sa konkurenčný Ford postavil na nohy, spoločnosť General Motors musela v roku 2009, aj napriek rozsiahlemu znižovaniu nákladov, podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Spoločnosť prežila len vďaka miliardovej pomoci od americkej vlády. GM však z burzy dočasne zmizla, takže existujúci akcionári realizovali celkovú stratu svojej investície.
Prostredníctvom obnoveného IPO v roku 2010 získala spoločnosť približne 20 miliárd dolárov a dnes sú už jej akcie opäť verejne obchodovateľné.
Dividendový aristokrati – akcie odolné voči finančnej kríze
V neposlednom rade z tohto dôvodu existujú tiež dividendové stratégie, ktoré neinvestujú nutne do akcií s najvyšším dividendovým výnosom, ale spoliehajú sa výhradne na zvlášť spoľahlivého platiteľa dividend.
Vo väčšine prípadov sa hovorí o takzvaných dividendových aristokratoch. Existuje len niekoľko spoločností, ktorým sa v priebehu mnohých rokov darí stabilne zvyšovať svoje dividendy.
Ak sa spoločnosti v USA darí nepretržite zvyšovať svoje dividendy počas 25 rokov a dlhšie, je jej udelený prestížny titul dividendového aristokrata. Takto dlhá doba nie je vybraná náhodou. Obdobie 25 rokov s veľkou pravdepodobnosťou bude zahŕňať obdobie konjunkcie aj recesie a tým pádom nám poskytne ucelený obraz o stabilite danej spoločnosti. Ak si spoločnosť môže dovoliť zvyšovať dividendu bez ohľadu na ekonomický cyklus, preukáže tak, že má extrémne solídny obchodný model.
10 najlepších dividendových aristokratov
Najlepšie dividendové ETF
Samozrejme existujú aj ETF, ktoré sa špecializujú na distribučné akcie. Je to napríklad iShares EURO STOXX Select Dividend 30 UCITS ETF (EXSG) a sleduje 30 akcií s najvyššími dividendovými výnosmi z eurozóny.
S fondom SPDR S&P Global Dividend Aristocrats ETF (ZPRG), ktorý bol spustený v roku 2013, investujete do najlukratívnejších dividendových akcií na svete. Tento ETF vypláca dividendy na štvrťročnej báze. Fond s objemom 300 miliónov eur je obchodovateľný v eurách na burze Xetra a na stuttgartskej burze cenných papierov.
Výhody a nevýhody dividendových stratégií
Ani dividendové stratégie vám nemôžu zaručiť dobrú výkonnosť vášho investičného portfólia a okrem mnohých výhod majú aj svoje nevýhody.
1. Výhody dividendových stratégií
Hlavnou výhodou dividendovej stratégie je, že je ľahko implementovateľná a vyžaduje minimálne úsilie, najmä pokiaľ ide o jednoduché vyššie spomínané stratégie od Grahama, O’Higginsa alebo Shearda. Vďaka štatisticky preukázaným historickým nadpriemerným výkonom sú dividendové stratégie ideálne pre dlhodobých investorov, ktorí sa spoliehajú na pasívny príjem s pravidelným rozdelením zisku. Návratnosť dividendovej stratégie je celkovo menej náchylná k cenovým fluktuáciám ako napríklad stratégie zameriavajúce sa na rastové spoločnosti.
2. Nevýhody dividendových stratégií
Okrem relatívne vysokého rizika chýb zo strany manažmentu prevádzkovo slabých spoločností (napr. General Motors) majú distribučné akcie aj rad ďalších nevýhod. Jednou z nich je, že portfólio s dividendovým zameraním je nevyvážené a menej diverzifikované. Napríklad v posledných rokoch si akcie mladších rastových spoločností (najmä technologických) viedli oveľa lepšie ako konzervatívne dividendové akcie. Môžu tiež nastať daňové nevýhody kvôli vysokému vyplatnému pomeru. Je to preto, že vyplácané dividendy podliehajú zdaneniu.
Dividendové stratégie v praxi – zameranie na stabilitu a spoľahlivosť
Pravdepodobnosť, že porazíte trh dividendovou stratégiou, je dlhodobo štatisticky veľmi vysoká. Ide však o stratégiu s obrovským investičným horizontom. Počas posledných desiatich rokov si napríklad rastové akcie viedli oveľa lepšie ako dividendové akcie. To však neznamená, že situácia bude rovnaká aj za ďalších 10 rokov.
Portfólio je dobré z času na čas sledovať a prípadne držané akcie zmeniť podľa výkonnosti. Dividendová stratégia tiež nemusí byť vhodná pre krátkodobých a strednodobých investorov.
Dividendové stratégie sú veľmi zaujímavé pre investorov, ktorí chcú implementovať jednoduchú dlhodobú stratégiu alebo chcú generovať najvyšší možný pasívny príjem. Zameriavať sa na stabilitu a spoľahlivosť sa oplatí.
Zdroj: lynxbroker
Odmietnutie zodpovednosti: prevádzkovatelia webovej stránky, jej vydavatelia, vlastníci a sprostredkovatelia nezodpovedajú za straty alebo škody, peňažné alebo iné, ktoré vyplývajú z tu uverejneného obsahu.