Svoj majetok získal George Soros burzovými špekuláciami, ktorými do úzkych dostal aj zdanlivo neotrasiteľnú britskú libru. Americký investor s maďarskými koreňmi sa ale vymyká vžitej predstave o finančnom žralokovi. Jeho peniaze totiž z nemalej časti mieria na charitu, ktorá slúži najmä k podpore ľudských práv. Finančník a filantrop Soros v týchto dňoch oslavuje 90. narodeniny.
Génius, čudák, samaritán aj provokatér – to všetko o sebe Soros v určitých fázach života počúval. Prostredníctvom svojho hedžového fondu Quantum Fund dokázal Soros po desiatky rokov zhodnocovať peniaze investorov, sám potom zarobil miliardy. Sorosova nadácia Open Society Foundations potom napríklad koncom studenej vojny pomáhala disidentskými skupinám v strednej a východnej Európe.
Časopis Forbes vo svojom poslednom rebríčku odhadol imanie amerického finančníka na 8,3 miliardy dolárov, čo z neho podľa časopisu robí 162. najbohatšieho človeka.
Ako investor Soros vyhľadával slabiny a nerovnováhy a dokázal ich využiť. Jeho „majsteršťuk“ prišiel v septembri 1992, kedy zarobil pri špekulácii na poklese libry za jediný mesiac celú miliardu dolárov. Milióny Britov ho nenávideli a zvyšok sveta obdivoval. Keď o pár rokov neskôr (a niekoľkých útokoch na ďalšie ekonomiky) začal Soros kritizovať niektoré aspekty myšlienok voľného trhu, profesor ekonómie Steven Hanke o ňom napísal: „Jasný rozum a peniaze nejdú vždy ruka v ruke.“
Ani Soros, ktorý patrí medzi najsledovanejších investorov na svete, sa ale napriek svojej povesti prešibaného hráča nevyhol obchodným neúspechom a stratám. Za využitie neverejných informácií sa dočkal aj obvinenia a pokuty. V poslednej dobe bol Soros napríklad obvinený v súvislosti s pandémiou koronavírusu, keď varoval, že Európska únia by nemusela prežiť problémy spôsobené krízou. Taktiež vyjadril obavy, že EÚ by mohli po Británii opustiť aj ďalšie krajiny. „Mám obavy najmä ohľadom Talianska,“ povedal.
Tento rok v januári na okraj Svetového ekonomického fóra v Davose varoval pred nebezpečenstvom, ktoré pre svet znamenajú prezident Spojených štátov Donald Trump a jeho čínsky kolega Si Ťin-pching. Krátko pred tým oznámil, že poskytne jednu miliardu dolárov pre spustenie projektu globálnej univerzity, aby tak čelil autoritárskym režimom a klimatickým zmenám.
V rodnom Maďarsku sa Sorosove meno v posledných rokoch skloňuje v súvislosti s otázkou imigrácie, ktorú jeho nadácia podľa maďarského premiéra Viktora Orbána podporuje. Orbán vedie proti Sorosovi tvrdú kampaň, Soros je častým terčom jeho útokov. Tamojší predseda vlády líči amerického filantropa ako hlavného nepriateľa maďarského štátu, ktorý riadi príliv migrantov a obviňuje ho zo zasahovania do maďarskej politiky.
Orbán tiež dlhodobo kritizuje občianske organizácie, ktoré Soros sponzoruje. Podľa politika sa stavajú proti prísnej antiimigračnej politike jeho vlády a presadzujú Sorosovej ciele. Mimovládne skupiny takéto tvrdenie odmietajú. Maďarský zákon, ktorý zavádza osobitné požiadavky pre mimovládne organizácie financované zo zahraničia, sa dostal až na Súdny dvor Európskej únie. Pre organizácie, ktorých príspevky z cudziny prekročia určitú hranicu, zákon zavádza okrem iného registračnú povinnosť. V júni súd EÚ rozhodol, že legislatíva je v rozpore s právom Európskej únie.
Americký miliardár maďarsko-židovského pôvodu nie je tŕňom v oku len Orbánovi, ale stal sa univerzálnym nepriateľom rady extrémistov či tvorcov konšpiračných teórií. Vlani sa v rozhovore pre britský denník The Guardian nechal počuť, že pri pohľade na mená tých, ktorí na neho útočia, má pocit, že určite niečo robí dobre.
Od nemajetného chlapca medzi investorskú elitu
Sorosov životný príbeh by mohol niesť podtitul „ako sa nemajetný mladík vypracoval medzi svetovú investorskú elitu“. Narodil sa v budapeštianskej židovskej rodine ako György Schwartz. V šestnástich rokoch opustil rodnú krajinu a odišiel do Británie. Spočiatku sa živil manuálnymi prácami, neskôr vyštudoval filozofiu na prestížnej Londýnskej ekonomickej škole. V polovici 50. rokov už čoby George Soros presídlil do USA a začal sa živiť ako analytik.
Na Wall Street sa stal počas desiatich rokov uznávaným maklérom, v roku 1969 prevzal vedenie fondu Quantum. Keď v roku 1980 bilancoval jeho úspešnosť, fond vykázal štyridsaťnásobné zhodnotenie vložených prostriedkov.
V 80. rokoch začal Soros presúvať svoju pozornosť k mecenášským aktivitám. Stiahol sa z vedenia fondu a sústredil sa na prácu akéhosi filozofa-vizionára, ako na poli investícií (začal sa orientovať skôr na menové špekulácie), tak na poli charitatívnom.
Hlavným cieľom Sorosových filantropických aktivít je podpora otvorenej spoločnosti založenej na rešpekte k ľudským právam, transparentnej verejnej správe a vláde práva. Peniaze z charity mieri napríklad na projekty v krajinách tretieho sveta.
Dlhodobo Soros pracuje tiež na zlepšení postavenia Rómov. V roku 2011 v rámci toho zavítal aj do Česka, zaujímal sa o to, ako tam vyzerá výučba Rómov. Navštívil Základnú školu Havlíčkovo námestí (dnes Základná škola Cimburkova), ktorá ako prvá v Prahe zaviedla prípravné triedy pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia a zabezpečila rómskych asistentov.
„Mohol som byť zabitý nacistami. Mohol som premárniť svoj život za komunistov. To je to, čo ma viedlo k myšlienke otvorenej spoločnosti,“ vysvetlil Soros, prečo sa rozhodol zamerať dobročinnosť práve smerom, na ktorý ho ešte za čias štúdií naviedol filozof a pedagóg Karl Popper.
Koncom 70. rokov začal Soros poskytovať štipendiá černošským študentom na univerzite v Kapskom Meste. Neskôr sa zameral na komunistické krajiny v strednej Európe, v ktorých podporoval opozičné zoskupenia, medzi nimi aj Chartu 77.
Vyhnanie univerzity z Budapešti
V roku 1991 Soros v Prahe založil Stredoeurópsku univerzitu (CEU). Česká vláda sa ale neskôr odmietla podieľať na jej financovaní, škola mesto opustila a presťahovala sa do Budapešti. Aj odtiaľ sa ale nakoniec presunula, predminulý rok oznámila sťahovanie do Viedne. Krok univerzity nasledoval po tom, čo maďarská vláda odmietla podpísať dohodu o zotrvanie univerzity v Budapešti, ktoré škole garantovalo univerzitnú slobodu. V roku 2017 na univerzite študovalo takmer 1 500 študentov zo 117 krajín sveta.
Soros svoj majetok neváha využiť napríklad aj na finančnej podpore politických kandidátov, naposledy takto podporil viac ako 0,5 miliónom dolárov (11,7 milióna korún) uchádzača o post amerického prezidenta Joea Bidena. Súčasného prezidenta USA (Bidenovho súpera) Trumpa na spomínanom fóre v Davose označil za podvodníka a sebestredného človeka s narcistickou povahou, ktorý chce, aby sa svet točil okolo neho.
Soros je od roku 2013 tretíkrát ženatý. Jeho manželkou je o 40 rokov mladšia konzultantka v oblasti vzdelávania a zdravotnej starostlivosti Tamiko Boltonová. Z predchádzajúcich manželstiev má Soros päť detí – štyroch synov a dcéru. Jeho starší brat Paul, ktorý zomrel v roku 2013, bol lodnými magnátom a takisto filantropom.
Zdroj: zpravy.aktualne
Odmietnutie zodpovednosti: prevádzkovatelia webovej stránky, jej vydavatelia, vlastníci a sprostredkovatelia nezodpovedajú za straty alebo škody, peňažné alebo iné, ktoré vyplývajú z tu uverejneného obsahu.